Existuje porekadlo, ktoré hovorí že „Dôvodom prečo zosnulí dostávajú viac kvetov ako živí, je to, že kajúcnosť je silnejšia ako vďačnosť.“ A nie… nebola to Anna Franková, kto to povedal, hoci mnohé veci sú jej omylom pripisované. Pozrime sa teda na to, prečo je práve kajúcnosť silnejšou emóciou ako vďačnosť.

Kajúcnosť je zaslúžene považovaná za silnú emóciu. Je to pocit, ktorý nás núti zamerať sa na naše chyby. Často je silnejšia ako vďačnosť, pretože má potenciál pretrvávať a prenasledovať nás po mnoho rokov. Pocit viny a hanby z činov alebo rozhodnutí ktoré sme urobili v minulosti k pocitu kajúcnosti iba pridáva. To môže spôsobiť, že sa človek cíti, akoby sa nemohol pohnúť v živote vpred, kým sa nepomieri sám so sebou alebo s ostatnými.

Sila ľútosti spočíva v jej schopnosti nútiť nás zamyslieť sa nad našimi chybami. Ak sa použije správne, naučí nás lekcie, ktoré nás môžu motivovať k zmenám do budúcnosti. Zobrať zodpovednosť za vlastné pocity ľútosti, namiesto toho, aby sme sa ich snažili zamiesť pod koberec alebo pred nimi utiecť, pomôže nám to sňať bremeno z našich ramien, a otvoriť nás novým začiatkom.

Je tiež schopná nám pomôcť identifikovať naše vlastné zlozvyky, ktoré treba riešiť, aby sme mohli napredovať s novými cieľmi alebo ambíciami. Ak prijímame zodpovednosť za to, čo sa v minulosti stalo, a zároveň sa poučíme z lekcií, ktoré sme sa počas tohto procesu naučili, zabezpečíme si, že podobné chyby sa už robiť nebudú – čo časom vedie k osobnému rastu a rozvoju.

Koniec koncov, kajúcnosť slúži ako pripomienka toho, ako ďaleko sme sa odvtedy dostali. Takýmto spôsobom umožňuje tým, ktorí zažili bolesť v dôsledku svojich vlastných chýb, si uvedomiť, o koľko ďalej by boli, keby len v minulosti urobili iné rozhodnutia. Kajúcnosť teda slúži ako bolestivá, ale zároveň aj účelná lekcia: učíme sa prostredníctvom sebareflexie a zároveň sme motivovaní novým povedomím o sebe, ktoré vedie k zlepšeniu vlastnej osoby.

A takto to je – kajúcnosť je silnou emóciou, ktorú nemôžeme ignorovať. Je to pocit, ktorý od nás vyžaduje pozornosť a núti nás, aby sme sa stretli zoči voči so svojimi chybami. Zatiaľ čo vďačnosť je bezpochýb dôležitá, je to ale kajúcnosť, ktorá má moc zmeniť náš život a urobiť z nás lepších ľudí. Preto prijmime svoje kajúcnosti. Poučme sa z nich a použime ich na to, aby sme sa stali najlepšou verziou samého seba.

Zdroj: Miscopy.com